Liana

Piatok...pred týždňom som sa ešte tešila na piatok večer...bola som ochotná bojovať za nás, dať zo seba to najlepšie a presvedčiť ho, že nám bude spolu dobre...
Tento piatok budem doma, aspoň nie sama, mama ostáva so mnou na víkend, iné víkendy by mi to veľmi vadilo, ale tento som vďačná za to, že byt nebude prázdny a mňa nebudú napádať sebaobviňujúce myšlienky, ktoré by ma donútili na nejaký zúfalý krok...ako zdvihnúť telefón a napísať mu sms, alebo nebodaj sa stretnúť s bývalým...

Číslo som síce zmazala aj všetko v mobile, čo by ma mohlo k jeho číslu doviesť, ibaže moja smola, ja to číslo viem naspamäť...

Ale nie o tom som chcela....už sa cítim lepšie...a naozaj...chýba mi stále, ale uvedomila som si, že nie on mi chýba, ale moja predstava o ňom, ktorá bola 100 krát ružovejšia ako skutočnosť...

Sedím v práci a rozmýšľam ako prišiel za mnou a sedel tu so mnou a vôbec mu nevadilo, že tu sedel asi dve hodiny, kým ja som chaoticky pobehovala po labáku a som z toho smutná, ale napadne ma, že to si „žehlil“ kávičku s nejakou, ktorú mu dohodila vraj mama...takže čo ľutujem?

Včera som sa šla pozrieť na Hlavnú na rozsvietený vianočný stromček a šla som s kamarátom, pili sme medovinu a potom víno v kaviarničke a mali sme sa stále o čom rozprávať a cítim, že všetko bude fajn, že mňa ten pravý ešte len čaká....

PS: výsledok-schudla som 4 kg, potešilo:)